zavřít
Božena Slančíková Timrava

spisovatelka

Narození:
2. 10. 1867 , Polichno, Rakousko-Uhersko
Úmrtí:
27. 11. 1951  ve věku 84 let,  Lučenec, Československo  †
Znamení:
váhy  
Výška:
přidej výšku
Váha:
přidej váhu
Barva očí:
přidej barvu očí
Barva vlasů:
přidej barvu vlasů
Postava:
přidej postavu
Národnost:
přidej národnost
Rasa:
přidej rasu
Náboženství:
přidej náboženství
Velikost bot:
přidej velikost bot
Velikost oblečení:
přidej velikost oblečení
Hodnotit:
Líbí Nelíbí

1 se líbí, 0 se nelíbí

ODEBÍRAT NOVINKY O TÉTO OSOBNOSTI

Božena Slančíková si pseudonym Timrava zobrala od studničky v polichnianskom chotári s názvom Timrava. Napísala o tom: "Meno mám zo studničky Timravy. Bola tam taká čistučká voda hôrna … Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov, niektorí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala vBanskej Bystrici, kde ukončila 4. triedu meštianskej školy. Neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam len krátko. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca. Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala ako rodina, tak aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy. Ocenenie:Roku 1947 titul Národný umelecDielo: 1893 – Za koho ísť? poviedka, prozaický debut. 1896 – Ondro Karman, poviedka 1897 – Sluhove trpkosti, poviedka1896 – Pomocník, poviedka 1896 – Ťažké položenie, novela 1897 – Tak je darmo, novela 1898 – Pozde, novela 1899 – Bál, novela 1899 – Nemilí, novela1900 – Boj, novela 1902 – Skúsenosť, novela 1904 – Na jednom dvore, novela 1904 – Veľký majster, novela 1904 – Pódi sa žení, poviedka 1905 – Bez hrdosti, novela 1906 – Šťastie, novela 1907 – Tá zem vábna…, novela 1908 – Márnosť všetko, novela 1909 – Ondro Hľonzo 1910 – V predvečer 1911 – Žiadna radosť 1912 – Strašný koniec, poviedka 1913 – Príde čas 1914 – Ťapákovci, novela 1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne 1918 – Hrdinovia, novela 1921 – Chudobná rodina, divadelná hra 1921 – Skon Paľa Ročku, poviedka 1923 – Páva, divadelná hra 1926 – Všetko za národ 1934 – Odpoveď, divadelná hra 1936 – Dve doby, novela 1938 – Záplava, posledná novela- Prekážky, divadelná hra …zobrazit celý životopis

Upravit životopis

Životopis

Božena Slančíková si pseudonym Timrava zobrala od studničky v polichnianskom chotári s názvom Timrava. Napísala o tom: "Meno mám zo studničky Timravy. Bola tam taká čistučká voda hôrna …

Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov, niektorí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala vBanskej Bystrici, kde ukončila 4. triedu meštianskej školy. Neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam len krátko. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca.

Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala ako rodina, tak aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.

Ocenenie:
Roku 1947 titul Národný umelec

Dielo:

1893 – Za koho ísť? poviedka, prozaický debut.
1896 – Ondro Karman, poviedka
1897 – Sluhove trpkosti, poviedka
1896 – Pomocník, poviedka
1896 – Ťažké položenie, novela
1897 – Tak je darmo, novela
1898 – Pozde, novela
1899 – Bál, novela
1899 – Nemilí, novela
1900 – Boj, novela
1902 – Skúsenosť, novela
1904 – Na jednom dvore, novela
1904 – Veľký majster, novela
1904 – Pódi sa žení, poviedka
1905 – Bez hrdosti, novela
1906 – Šťastie, novela
1907 – Tá zem vábna…, novela
1908 – Márnosť všetko, novela
1909 – Ondro Hľonzo
1910 – V predvečer
1911 – Žiadna radosť
1912 – Strašný koniec, poviedka
1913 – Príde čas
1914 – Ťapákovci, novela
1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne
1918 – Hrdinovia, novela
1921 – Chudobná rodina, divadelná hra
1921 – Skon Paľa Ročku, poviedka
1923 – Páva, divadelná hra
1926 – Všetko za národ
1934 – Odpoveď, divadelná hra
1936 – Dve doby, novela
1938 – Záplava, posledná novela
- Prekážky, divadelná hra

Hledáte také jako: Božena Slančíková, Timrava, Teta z Polichna, Božena Timrava, Božena Slančíková-Timrava
Rychlá navigace:novinky |diskuse

Mohli by vás také zajímat…